Trixinka

 Škrečok poľný (Cricetus cricetus)

Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-35 cm a aj s jehou váhou 200-500 gramov o ňom môžeme povedať, že patrí medzi najväčšie hlodavce. Chataktersitické je preň jeho pestré sfarbenie. Koncom augusta upadajú škrečky poľné do zimného spánku, ktorý je však prerušovaný, aby sa mohli najesť zo svojich zásob. Napriek nim však škrečok cez zimu stráca asi tretinu svojej celkovej hmotnosti. Samičke sa rodí 4-12 mláďat, no tento počet veľmi rýchlo klesá. Aj preto je škrečok poľný vyhlásený za chránený druh!

Škrečok zlatý (Mesocricetus auratus)

Krátka história škrečka zlatého V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe. Opis škrečka zlatého Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín. FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá, krémová, biela, čierna,... DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká saténová, bezsrstý škrečok VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý, biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na bruchu.

Škrečok džungarský (Phodopus sungorus)

Myslím si,že škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť totižto tento hlodavček veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach. Vďaka jeho 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého, sú to približne 2-3 roky. Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Má bielu, prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom. Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. Živí sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice. V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé no už na 10.deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu. Ak je jej dosť voda nie je potrebná.

Škrečok Roborovského 
(Phodopus roborovskii)

Tento škrečok je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungarskému v jeho trpasličej skupine. Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5-10mm. Má robustné, no malé a krátke telíčko, veľkú, no krátku hlavičku a malé, okrúhle a len slabo ochlpené ušnice. Nohy sú krátke, chodidlá osrstené. V zime mu srsť bledne. Žije v Mongolsku, Rusku v oblasti susediacej s Mongolskom a v severnej Číne. Vyhýba sa vegetácií so súvislým porastom. Vyhrabáva si diery hlboké 500-1000mm, ktoré vyúsťujú do rozšírených komôr a vystieľa si ich srsťou. Dožíva sa okolo 2 rokov. Na chov v domácnosti je vhodný. Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom, kvôli jeho rýchlosti a vrtkosti. Mohlo by sa totižto stať, že sa vám vyšmykne a spadne z väčšej výšky, čo môže spôsobiť jeho zranenie či dokonca smrť.

Škrečok Cambellov

Títo škrečkovia žijú v stepiach a polopúštiach niekoľkých častí Číny a Mongolska. Ich potrava sa skladá z bylinek drobných semienok a hmyzu. Vo väčšine získavajú rýchlo dôveru k človeku. Chovajú sa v skupinách ale niekedy skupinový chov môže spôsobiť problémy,pretože pri spore sa títo škrečkovia nezvyknú oddeľovať od skupiny.Ich znakom je,že sa síce podobajú škrečkom džungarským, ale narozdiel od nich majú okolo papuľky malú bielu briadku a dochádza aj k tomu,že niektoré tieto zvieratká majú červené očká.
Dĺžka ich tela je 80-95mm,váha sa pohybuje medzi 35-50g.Vo vrhu majú samičky tohto druhu 1-6 mláďat.

Škrečok čínsky

Vyznačujú sa svojou schopnosťou výborne sa šplhať.Ak chováte tohto škrečka mal by mať na to uspôsobenú klietku.Taktiež sa tieto škrečky musia chovať samostatne.Oproti škrečkom z rodu Phodopus (roborovskii,campbelli,sungorus)majú tieto škrečky chvostík v dĺžke 20-25mm,ich váha je 30-45g.Vo vrhu môžu mať 2 až 12 mláďat!